|
|||||||||||||
|
Čo je potápanie
Definovať potápanie, ako oblasť ľudskej činnosti v jedinom odstavci webovskej stránky asi nie je ľahkou úlohou. Môže za to skutočnosť, že potápaním je aj nádychový zostup na dno bazéna bratislavských Pasienkov aj exploračný ponor do útrob jaskynného systému kdesi na Yucatánskom polostrove. Pokúsme sa o hrubé rozdelenie potápania na: • Rekreačné
Rekreačné potápanieRekreačnému potápaniu a jeho definícii sa venujeme v extra nasledujúcom článku v tejto sekcii. Na tomto mieste spomeňme aspoň to, že ho charakterizujú určité hĺbkové, časové a ďalšie obmedzenia. Jeho dominujúcou charakteristikou je, že ide o voľnočasovú aktivitu, ktorá nám má prinášať radosť a zábavu.
Technické potápanieVšeobecne prijatými tézami o tom, čo normálny ponor robí technickým sú: použitie iných dýchacích plynov než stlačeného vzduchu, výmena dýchacej zmesi pod vodou, plánovaná stupňovitá dekompresia, dlhší pobyt v uzavretom priestore bez možnosti priameho výstupu na hladinu, hĺbka prekračujúca 39 metrov, extrémne ťažké vonkajšie podmienky ponoru, práca pod vodou alebo používanie neštandardného výstroja. Technickí potápači sa nevenujú svojej aktivite pre peniaze. Naopak, technické potápanie je časovo a aj finančne veľmi náročné. Skôr v tejto aktivite hľadajú uspokojenie a naplnenie osobných ambícií. Spravidla ide o dobre trénovaných jedincov, ktorí sa snažia dokumentovať stav hlbšie potopených vrakov, mapovať jaskynné systémy a objavovať nové lokality. Technické potápanie charakterizuje tiež používanie špičkového výstroja, dlhodobý a náročný tréning, kvalitná príprava, plánovanie a zabezpečenie ponoru. Len za týchto podmienok platí, že technickí potápači sa potápajú hlbšie, dlhšie a náročnejšie.
Profesné potápanieV našich stredoeurópskych podmienkach sa profesní potápači združujú
najmä v štruktúrach Hasičského a záchranného zboru. Aj členovia Poriečneho
oddielu policajného zboru SR sú školení na úlohy spojené s akciami nad,
aj pod vodnou hladinou. Ďalších potápačov môžeme nájsť v ženijných jednotkách
Armády SR.
Súťažné potápanieAj keď je dnes potápanie chápané skôr ako aktivita a nie šport, nechýba
mu ani jeho súťažná forma. Pretekať sa môžeme dnes v športoch akými
sú: V prípade plutvového plávania a rýchlostného potápania ide o bazénové disciplíny podobné klasickému plávaniu. Pretekári, vystrojený monoplutvami a dýchacími trubicami prekonávajú trate od 50m až po 1500m. Napríklad 100m dlhý šprint plávu najrýchlejší za menej ako 35 sekúnd. Orientačné potápanie, ktoré sa realizuje v jazerách a priehradách so
sladkou vodou sa podobá na orientačný beh po súši. Pomocou kompasu a
mapy pri ňom hľadajú potápači pod vodou umiestnené schránky. Súťažný lov harpúnou sa tradične praktizuje najmä v krajinách mediteránnu. Stále viac ho však vytláča podvodná fotografia, v ktorej si merajú sily fotografi na národnej aj medzinárodnej úrovni až po majstrovstvá sveta. Priaznivci hier si môžu zmerať svoje sily v UW rugby, ktoré je populárne v Európe, či v UW hokeji hrávanom najmä v anglosaských krajinách. Momentálne najpopulárnejšou a masovo rozširovanou formou súťažného potápania je freediving. Preteká sa tak v bazénoch, ako aj na voľnej vode. Medzi klasické bazénové disciplíny patria „statická“ aj „dynamická“ apnoe. V prvom prípade ide o vydrž v nádychu, v druhom o prekonanie čo najdlhšieho úseku pod vodou plávaním s plutvami. Na voľnej vode si potom v kráľovskej disciplíne „constant weight“ súťažiaci merajú svoje sily v tom, kto dopláva do väčšej hĺbky. Súčasný rekord (november 2009) drží český pretekár s výkonom 115 metrov. V disciplíne „no limit“ sa potápači zanáraju do extrémnych hĺbok so záťažou (akýchsi saní) a nahor k hladine sa vracajú za pomoci zdvíhacích vakov. |
Použité ilustrácie sú z knihy - Jules
Verne: 20.000 míľ pod morom |